sobota, júla 01, 2006

Odstavec

Preklady

Odstavec je niekoľko riadkov textu, niekoľko viet tvoriacich jeden celok. Zároveň je to asi najčastejšie používaná značka jazyka XHTML. Ak na úvod a záver stránky skopírujeme úvodné a záverečné značky, na vytvorenie jednoduchej textovej stránky ani viac nepotrebujeme.

Začiatok odstavca je označený značkou „<p>“, koniec odstavca značkou „</p>“. Text napísaný medzi tým bude zarovnaný do jedného odstavca na výslednej stránke. Šírka odstavca sa prispôsobí šírke okna webového prezerača a veľkosti písma – takže čo bude mať jeden návštevník stránky zobrazené na tri riadky, môžu byť u iného napríklad dva alebo štyri. Nie je teda dôležité, kde urobíme pri písaní textu koniec riadku; dôležité je iba umiestnenie značiek „<p>“ a „</p>“.

<!DOCTYPE html PUBLIC "-//W3C//DTD XHTML 1.0 Strict//EN"
"http://www.w3.org/TR/xhtml1/DTD/xhtml1-strict.dtd">
<html xmlns="http://www.w3.org/1999/xhtml" xml:lang="sk" lang="sk">
<head>
<meta http-equiv="Content-Type" content="text/html; charset=UTF-8"/>
<title>Jednoduchá textová stránka</title>
</head>
<body>

<p>Toto je prvý odstavec.
Aj táto veta je v prvom odstavci.
Táto tiež.</p>

<p>Nie je
    dôležité,
  kde urobíte koniec riadku. Nenechajte sa obmedzovať.
Mimochodom, toto je druhý odstavec.</p> <p>A toto tretí.</p>

</body>
</html>

Nezabudnite v hlavičke stránky uviesť správne kódovanie. Výsledná stránka bude vyzerať asi takto:

Toto je prvý odstavec. Aj táto veta je v prvom odstavci. Táto tiež.

Nie je dôležité, kde urobíte koniec riadku. Nenechajte sa obmedzovať. Mimochodom, toto je druhý odstavec.

A toto tretí.

Vyskúšajte si zväčšovať a zmenšovať okno webového prezerača, a sledujte, ako sa text v odstavcoch prispôsobuje veľkosti okna. Paráda, nie?

Možno takáto stránka vyzerá až príliš jednoducho; chýbajú jej farby, obrázky a rôzne ozdoby. Ale pamätajte si, že text je základom stránky (ak nerobíte galériu obrazov alebo niečo podobné); najťažšie je vymyslieť, čo presne chcete napísať, a napísať to. Grafiku možno pridať aj neskôr.

posted by Viliam Búr at 4:38 PM